Prekladáte si nohu cez nohu?

Stáva sa už akýmsi spoločenským gestom, na návštevách či v televízii, keď niekoho vidíte /hlavne ženu/ sadnúť si a prekrížiť nohu cez nohu. Určite Vás prekvapí, že okrem zdravotných ťažkostí z tohto zlozvyku, sú tu aj iné negatívne dopady. Napíšeme si o tom podrobnejšie.

Predstavte si, že idete niekoho objať. Môžete ho objať len tak, že si človeka pustíte k sebe bližšie a roztvoríte, pootvoríte náruč. Nemohli by ste to urobiť pokiaľ by ste mali ruky pri sebe, alebo prekrížené na hrudi. Tento zvyk vyjadruje sympatie, blízkosť, intimitu. Hovorí- "S Tebou niečo pekné zdieľam, Tebe dovolím viac, si mojím priateľom, mám Ťa rád". 

Teraz si skúste predstaviť človeka túžiaceho po dobre, láske a hojnosti. Tento človiečik nie je veľmi šťastný. Čosi ho ťaží. Vy ku nemu prichádzate a chcete ho objať. Zaujme postoj s prekríženými rukami na prsiach. On však o Vás nevie. Netuší, že ste pri ňom.  Chcete mu dobre a vidíte na ňom, že aj on chce prijať niečiu pomoc. No tým, že má prekrížené ruky, alebo nohy, hovorí toto...

Nechcem Tvoju pomoc.

Nepotrebujem Tvoju pomoc. Som zranený a ustráchaný. Bojím sa prijať to, čo mi dávaš. Mám pocit, že sa musím pred niečím brániť. Málo dôverujem a preto sa chránim. Chcem, aby ma niekto chránil, no nedovolím si ten pocit. Nepúšťam k sebe nikoho. Toto je moje miesto. Môj priestor. Nevidíš? Tu som len ja! Kto si? Čo odo mňa chceš? Asi sa necítim dobre v Tvojej blízkosti a tejto spoločnosti. Čosi ma vnútri zožiera a ja neviem čo to je.

Čo na to psychológia?

Kedy  robíme podobné pohyby rúk? V akých situáciách prekrižujeme nohy, ruky? Môžeme si odpovedať- keď sa bránime. Bojujeme, chce sa pred čímsi ukryť. Keď je nám zima, tak sa schúlime do vlastných rúk. Každé naše gesto je spúšťané hlavne podvedomím. Preto ich robíme väčšinou nevedome. 

Pohybmi rúk sa snažíme dať našej reči váhu, rukami vbok byť zase silnejší, širší, väčší. Zopätými rukami sa modlíme, stiskom ruku prejavujeme pozdrav. Naše prekrižovanie a prekladanie končatín ukazuje na našu potrebu brániť sa. Keď sme v situácii, kde nám nie je dobre, máme trému, nevieme si rady. Potrebujeme obranu a nevieme ako na to. Napríklad na nepríjemnom pracovnom pohovore. Prekrižujeme ruky a nohy.... Tieto pohyby používame hlavne nevedome.

A čo sa deje po fyziologickej stránke?

Pri prekladaní nohy cez nohu navyše vzniká nebezpečenstvo natiahnutia úponov bedrového kĺbu nohy, ktorá je preložená. Dvakrát je to otázka pre ženy, ktoré nosia vysoké podpätky. Už tým sa deformuje nielen klenba chodidla, ale aj bedrová oblasť. Kĺby sa vysúvajú zo svojho puzdra, pretože je váha tela nachýlená dopredu. Ak si niekto potom sadne a preloží nohu cez nohu, deje sa uvoľňovanie a natiahnutie úponov obklopujúcich kĺb. 

Pri častom spôsobe takéhoto sedu sa úpon jednoducho viac uvoľní a predĺži. Kĺb je potom zraniteľnejší a stabilné držanie tela nie je dokonalé. Môže dochádzať k syndrómu tzv.- dlhšej nohy, ktorá sa napravuje špeciálnou Dornovou metódou. Tým sa celá stavba tela nakloní na stranu. Pozrite sa na príklad. Načo by nám bol dom, ktorý je pekný, priestranný, no jeho pravá stena ja viac naklonená do strany? Vznikali by trhliny, narušená statika. Po čase by sme museli investovať do opráv.

Možnosť prevencie.

Ako vidno zdanlivo nepatrný zlozvyk dokáže po dlhšom čase jeho trvania poškodiť našu fyziológiu, statiku. Tiež obmedziť prúdenie životného toku v tele. Vytvárame tým odmietavý postoj ku svojmu okoliu. Našou podstatou je predsa byť otvorený a prístupný všetkému novému. Mať obe nohy na zemi, vystretý a rovný chrbát. Začať sa efektívne hýbať, cvičiť, pracovať na svojom zdraví.

Podstatou prevencie je nahradiť myšlienku zatvorenia a skrytej obavy, otvorenosťou a prístupnosťou. Pretože prekrížené nohy a ruky sú len vonkajší odraz nášho vnútra. Byť sám k sebe milý. Ak napríklad teraz čítate tento článok, sedíte na stoličke a máte pod ňou prekrížené nohy, môžete si to uvedomiť a dať ich od seba. Už to je prvý prejav novej cesty a otvorenosti. Alebo sa môžete pousmiať a nechať to tak. Je to na Vás. Máme vždy na výber.